Advent 2021 – 17. Spasiteľ dáva radosť

Advent 2021 – 17. Spasiteľ dáva radosť

"Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch svätýnaplnil Alžbetu. I zvolala silným hlasom: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne?" Lk1,42 - 43

Vždy keď čítam tento príbeh, v duchu sa smejem. Akoby tá radosť, ktorá vyviera zo srdca Alžbety aj Márie a potom vrcholí v nádhernom Máriinom žalme, prešla aj na mňa. Alžbeta bola v čase, keď ju navštívila Mária v šiestom mesiaci tehotenstva. Takže Ján Krstiteľ - ešte nedorastené dieťa v jej bruchu mohol mať asi tak 30 cm a maximálne 600 g podľa tabuliek :). A napriek tomu, že nedokáže premýšľať ako my a nemá poňatia osvete po narodení, napriek tomu, že keby sa v tejto chvíli narodil je málopravdepodobné, že prežije, ... napriek tomu skáče od radosti v Alžbetinom bruchu, pretože cíti prítomnosť Spasiteľa. Ján je naplnený Duchom od života matky. A Duch mu dáva radosť v blízkosti Spasiteľa. A keď Ján kope svoju mamu, ona sama je naplnená Božím Duchom, a hlasno prechádza do uctievania svojho Pána.

Moji milí, práve v tomto období potrebujeme, zacítiť blízkosť Spasiteľa a skákať od radosti. Jasať a chváliť Hospodina a prežívať vďačnosť a spokojnosť napriek okolnostiam a bolesti. Verím ti. Vystrkuješ duchovnú anténu a snažíš sa zachytiť Jeho blízkosť, pretože vnímaš, že všetko je akési ponuré. Blízkosť Spasiteľa. Iste sa Ho celý Advent snažíš hľadať, ale možno sa ti stáva, že namiesto spokojnosti a radosti iba narážaš. Sme poodieraní narážaním do seba, naše boľavé rany, ktoré spôsobilo toto obdobie nás vzďaľujú jeden od druhého. Dotýka sa nás čo druhý povie alebo urobí a akorozmýšľa o situácii, v ktorej sme a preto namiesto prekonávania vzdialeností a bariér v našich vzťahoch, namiesto úprimného a láskavého zdieľania (ako sa to odohralo v tomto príbehu) sa sťahujeme do svojich komôrok a kriticky hľadíme na toho druhého ako na nepriateľa. Preto nemáš radosť! Radosť je ovocie Božieho Ducha. A Boží Duch napĺňa naše srdcia tak, že sa im chce skákať vtedy, keď počujeme Božie slovo. Keď počujeme Jeho pozdravy voči nám, keď tvoríme medzi sebou spoločenstvo. Potrebujeme sa zdieľať. Potrebujeme vykročiť s povzbudením voči našim bratom a sestrám, ktorí rovnako zápasia. A ver mi, keď prekonáš tú vzdialenosť odcudzenia a vlastnej pýchy, bude z toho obojstranné požehnanie a Pán Boh bude oslávený.

ačt